
Doména obecmernik.sk
Toto je oficiálna webová stránka obce Merník.
Oficiálne stránky využívajú doménu obecmernik.sk.
Táto stránka je zabezpečená
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Pamiatky
kostol evanjelický tolerančný z roku 1784, veža z roku 1863
náhrobník obetí roľníckeho povstania z roku 1831
Pamiatky
Z Merníka pochádzajú dva významné archeologické objavy. Prvým z nich sú základy dvoch kostolov a druhým náhodný nález pokladu mincí.
Približne v strede obce sa nachádza sedemuholníková nepravidelná parcela, ktorá pútala svojim názvom – Starý cintir, pričom ničím nepripomínala cintorín a nejestvujú ani žiadne doklady o využívaní tohto miesta na podobné účely. V komplikovanej terénnej situácií sa v hĺbke 30 – 75 cm podarilo identifikovať zvyšky dvoch kostolov: staršieho s kvadratickou apsidou, datovateľného do doby doznievajúcej gotiky a nad ním, vo výškovom rozdiele 8 – 15 cm, zvyšok mladšieho kostola s polygonálnou apsidou. V staršom kostole bola nájdená minca Ferdinanda I., v mladšom kostole sa našla minca Leonarda I.
Starší kostol bol pôvodne rímskokatolícky a nie je vylúčené, že bol zasvätený Sv. Andrejovi – apoštolovi. Zatiaľ však nie je historicky registrovaný. Pravdepodobne bol zdevastovaný a spustol natoľko, že stavba neskoršieho zrubového objektu bola ekonomicky výhodnejšia ako adaptácia tejto pôvodnej stavby.
Mladší objekt bol pravdepodobne drevený s kamennou podmurovkou. Predpokladá sa, že vznikol okolo roku 1600 ako luteránska architektúra.
Druhým významným archeologickým nálezom je náhodný nález pokladu strieborných mincí. Poklad tvoria uhorské razby Leonarda I. až Jozefa II. Väčšia časť pokladu je uložená vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, menšia časť je v Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
V obci sa nachádzajú alebo tu v minulosti boli viaceré objekty, či predmety, ktoré možno zaradiť ku kultúrnym pamiatkam. Medzi tunajšie pamätihodnosti patrí evanjelický a. v. kostol, postavený koncom 18. storočia za výrazného prispenia miestnych zemepánov – rodiny Suľovských. Kostol bol murovaný, pôvodne bez veže, pristavenej až v roku 1863. Počas vyše dvoch storočí existencie kostola sa viackrát opravoval a menil jeho interiér a exteriér. Posledné rozsiahle opravy sa na ňom uskutočnili na sklonku 20. st. Súčasť vnútornej výzdoby kostola tvorili v minulosti štyri plastiky evanjelistov – sv. Lukáša, sv. Jána, sv. Marka a sv. Matúša. Tieto polychromované drevorezby svätcov pochádzajú z konca 18. st. a boli umiestnené na kazateľnici a zaradené do štátneho zoznamu pamiatok Slovenska. Pravdepodobne v priebehu 60. rokov 20. st. boli premiestnené a deportované do Zemplínskeho múzea v Michalovciach. V zozname bohoslužobných predmetov tunajšieho evanjelického chrámu sa nachádzal renesančný kalich z roku 1669, zhotovený z pozláteného striebra s tepaným dekorom „beschlagu“ a erbom.
Medzi pamiatky bol v posledných rokoch zaradený aj náhrobný kameň rodiny Suľovských, umiestnený na tunajšom cintoríne. Pod náhrobníkom z roku 1831, zhotovenom z pieskovca, sú pochované obete roľníckeho povstania a členovia rodiny miestnych zemepánov. Náhrobník bol čiastočne rekonštruovaný.
Drobná sakrálna architektúra
Hneď pred vstupom do Merníka v smere od Čičavy sa po ľavej strane cesty nachádza na kamennom podstavci umiestnený prícestný kamenný kríž, s umučením. Na podstavci je vyrytý nápis v latinčine, žiaľ vplyvom času sa nápis stal nečitateľným.
Medzi obcami Merník a Michalok sa po ľavej strane cesty nachádza prícestný kamenný kríž s umučením. Je umiestnený v blízkosti budovy s popisným číslom 107. Táto budova bola pôvodne nemeckou školou, potom tu bola umiestnená horáreň. Objekt je zaujímaný aj tým, že je vlastne jedným z mála objektov – pamiatok, ktoré sa zachovali zo života a pôsobenia pôvodných nemeckých obyvateľov osady, postavenej neďaleko spomínaného kríža a opustenej v roku 1945. Kríž dala postaviť rodina Hrycajových, ktorí boli obyvateľmi osady. Kamenný kríž stojí na kamennom podstavci, na ktorom je vyrytý nemecký nápis.