V dôsledku častých požiarov v obciach a mestách, ktoré spôsobovali veľké materiálne škody, v druhej polovici 19 storočia rozhodlo Uhorské kráľovské ministerstvo vnútra o zriaďovaní dobrovoľných protipožiarnych zborov na území Slovenska. V roku 1889 vedenie Zemplínskej župy nariaďuje vedeniu obcí vytvorenie hasičských zborov a zakúpenie príslušnej techniky. Koncom 19. storočia podľa niektorých archívnych dokumentov v Merníku za pôsobenia richtára Michala Leheta už existovala povinnosť dodržiavať určité opatrenia ako požiarom predchádzať a čo robiť v prípade ich vzniku. Zároveň mala obec hlásnika a medzi jeho povinnosti patrilo upozorňovať na prípadný požiar pokrikom, trúbením, zvonením. Ku koncu 19. storočia mohol v Merníku existovať miestny hasičský zbor, k čomu navádzajú určité indície s tým, že v obci sa už mala nachádzať ručná hasičská striekačka. Zatiaľ však na to neexistuje priamy písomný doklad. V 20-tých rokoch 20. storočia vznikol nový hasičský zbor v Merníku. Medzi jeho zakladateľov patril učiteľ na tunajšej evanjelickej a.v. škole Vojtech Cuker, ktorý si na pôsobenie v zbore spomína takto:

Vranovské noviny ročník 1, č. 22 zo dňa 27. 6. 1969

Keď som v roku 1926 prišiel do obce za učiteľa, na školskom dvore našiel som starú, rozbitú, menšiu dvojkolesovú striekačku. Pomyslel som si, že občania striekačku nepotrebujú, hoci v obci boli zväčša drevené slamou kryté domy. Do obce od Vranova viedla cesta, ktorá bola vo veľmi zlom stave. Často som myslel, čo keby obec navštívil nebezpečný hosť požiar. Obec za takého stavu by bola premenená na spálenisko a občania by boli ožobráčení. Požiarne poistenie bolo v obci neznámym pojmom, ba nebolo ani peňazí na úhradu poistného. Začal som presviedčať niektorých členov obecného zastupiteľstva, ale hlavne nebohého Michala Kožeja, starostu obce, o potrebe založenia dobrovoľného hasičského zboru a zakúpenie potrebnej striekačky. Získal som niekoľko mladých ľudí, ktorí boli ochotní vstúpiť do zboru a začať pracovať. Z nich najoddanejší boli Palko Lehet, Jozef Hajník, Jozef Kostelník, Juraj Hajník z Kamenca, Jozef Lacko, Ján Hajník z kaštieľa. Oni potom získavali ďalších, takže koncom júna 1929 za účinnej pomoci nebohého Michala Kožeja, starostu obce a bývalej Okresnej hasičskej jednoty vo Vranove n/T bol založený dobrovoľný hasičský zbor v Merníku. Prvým veliteľom zboru bol Vojtech Cuker a v ďalších rokoch Palko Lehet. V roku 1930 bola zakúpená dvojkolesová ručná striekačka a svojpomocne postavená drevená zbrojnica. V tomto roku už DHZ mal 23 členov. Pravidelne týždenne boli technické a taktické výcviky a častejšie aj nočné cvičenia. Každý člen DHZ s presvedčením pripravoval sa na boj proti požiaru a záchranu života ako i majetku spoluobčanov. Rozvinula sa aj bohatá kultúrno-osvetová práca usporiadaním spoločenských večierkov, divadelných predstavení a ďalších podujatí, lebo osobný výstroj sme si mohli zadovážiť jedine z vlastných prostriedkov.

Jeho spomienky na zakladanie zboru nám upresňujú niektoré archívne doklady, uložené na obecnom úrade v Merníku. Vo zvyškoch pravdepodobne požiarnej knihy nachádzame torzovité údaje o miestnom hasičskom zbore z rokov 1929-1951. Potvrdzujú spomienky V. Cukera, že mernícky DHZ vznikol v priebehu roku 1929. K jeho predvojnovým veliteľom patrili ako prví Vojtech Cuker a Andrej Kostelník/1937-1945/. Medzi prvých dobrovoľných hasičov patrili v roku 1929 Ján Kostelník, Jozef Kostelník, Jozef Dankovič, Jozef Hajník Krupa, Andrej Madura, Andrej Kozák, Michal Hajník, Juraj Hajník, Michal Kostelník, Ján Kováč, Jozef Manduľák, Michal Madura, Andrej Leško, Ján Sabo, Michal Vozár, Jozef Lacko, Michal Vagaský, Juraj Madura, Michal Kamenský, Ján Michaľov, Jozef Krištan. V nasledujúcich rokoch bolo zloženie miestneho zboru pomerne stabilné, vymenilo sa iba málo jeho členov a v predvojnovom období dosahoval ich počet v priemere okolo dvadsať evidovaných členov. V priebehu 30-tých rokov 20. storočia sa hasiči zúčastňovali pravidelných cvičení každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci.

Po druhej svetovej vojne bol veliteľom DHZ v Merníku do roku 1951 Jozef Lehet. V roku 1950 na základe zákona č. 62/1950 Zb. nastala reorganizácia v systéme hasičských zborov, pričom sa hasičské zbory premenovali na požiarne a aj v Merníku akceptovali túto zmenu. V roku 1951 bol za predsedu miestnej Československej hasičskej jednoty zvolený Pavel Lehet /nar. 1896/ a veliteľom miestneho požiarneho zboru Michal Kožej /nar. 1913/. Tunajší požiarny zbor sa vtedy skladal z troch družstiev, ktorých veliteľmi boli Michal Hajník /nar. 1916/, Jozef Hajník /nar. 1902/ a Ján Kostelník /nar. 1909/. V roku 1951 miestny požiarny zbor vlastnil dve ručné striekačky a príslušnú výstroj. V tom istom roku sa rozhodlo o zakúpení motorovej striekačky DS 16 s obsahom 1600 l s plnou výzbrojou a výstrojou, zároveň aj rovnošiat pre 30 členov vtedajšieho zboru v Merníku. Medzi predsedov miestnej ZO ZPO v 50. rokoch patril Ján Lacko. V nasledujúcich desaťročiach k funkcionárom a to či už predseda, či požiarny veliteľ patrili Jozef Balberčák, Juraj Dankovič, Ján Kostelník, Ján Švarbalík, Pavol Fejo, Pavol Balberčák, Krištan Jaroslav, Temery Pavol ml. a t. č. Marcela Krištanová. V roku 2001 bol termín požiarnik nahradený pôvodným označením hasič, tak ako tomu bolo pred viac ako polstoročím. Takže od roku 2001 došlo k zmene názvu na Dobrovoľný hasičský zbor Merník.

Základnou činnosťou práce dobrovoľných hasičov bolo a je chrániť majetok občanov, obce a štátu pred požiarom. V roku 1970 bola v obci v rámci akcie „Z“ dobudovaná požiarna zbrojnica. Do výbavy t. č. patrí vozidlo Avia, Iveco Daily, 3 ks striekačiek PPS 12 s príslušenstvom.

DHZ má na starosti protipožiarne opatrenia v obci. Robí prehliadky podnikateľských subjektov aj súkromných domácností, upozorňuje a školí občanov ako sa vyvarovať strate hodnôt proti požiarom. Raz ročne organizuje zábavno-športový deň pre deti, s ukážkou požiarnickej technicky. Miestna organizácia je jednou z najaktívnejších v rámci okresu Vranov nad Topľou už niekoľko desaťročí. Mernícke hasičské družstvá dospelých, dorastencov a v 80. rokoch 20. storočia aj dorasteniek prinášali zo súťaží rozličné ocenenia. O úspešnosti členov DHZ v Merníku svedčí aj miestnosť hasičskej zbrojnice, v ktorej visia diplomy a ocenenia. Ku cti členov DHZ patrí skutočnosť, že v roku 2002 si svojpomocne dokázali upraviť miestnosť v hasičskej zbrojnici, ktorá slúži ich potrebám. Urobila sa nová podlaha, zrekonštruoval sa strop a steny obložili drevom, čím si vylepšili pracovné podmienky a uvedené priestory im slúžia aj ako reprezentačná miestnosť. Sú v nej vystavené rôzne ocenenia, ktoré miestami hasiči získali na súťažiach.