*Chotár obce Merník je pomerne rozsiahly a má viacero honov, ktoré majú svoje historické názvy. Názvy honov v smere od Merníka na Michaol a Vranov nad Topľou – Pašeky, Vinice, Za Huru, Popovo jarky, Greminovske, Popričina, Močare, Kajňanske kuty, Paľova hura, Hrehoriova hura, Kobule kuty, Mihalkovska debra. V smere od V. Žipova a ku Komaranom sú hony – Hrun, Lazy, Dluha hura, Šajby, Matejova hura, Širiavy, Nad Oborne, Baniska, Lipova, Pahrun, Nad križ.

*Prvý štátny autobus v smere Vranov – Merník začal premávať v roku 1953.

*Medzi prvých vlastníkov osobného auta v obci patrili – J. Jenčko (r. 1948, vtedy živnostník, auto značky Rába), M. Hajník, J. Humenník.

*K prvým majiteľom rádioprijímača patrila v Merníku rodina Hajníkových začiatkom 50. rokov 20. storočia.

*Na pozemkoch, kde v minulosti stál kaštieľ a priľahlé hospodárske staviská rodiny Suľovských, neskôr Forgáčových, dnes stoja domy, ktorých majiteľmi sú J. Madura, J Balberčák, M. Tarkanič, P. Hajník, J. Jenčko.

*V katastri Merníka sa usídlili koncom 19. st. nemeckí kolonisti, ktorí tu hospodárili. Medzi nimi sa vyskytovali rodiny s týmito priezviskami – Schmützer, Nedeczky, Hricaj, Sokolovský, Nagel, Virlo, Lemeš, Kolesár, Milbauer, Reiter, Šreier.

*V roku 1972 bol vedúcim osvetového zariadenia v Merníku riaditeľ základnej školy J. Greguš, ktorý tu úspešne viedol fotografický krúžok. Vo funkcii osvetára už v roku 1988 pracoval učiteľ miestnej ZŠ J. Ivanič.

*V roku 1982 bola v obci založená miestna organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, ktorého miestnym členom bolo pridelených na obrábanie päť ha neornej pôdy.

*V roku 1984 71 obyvateľov obce vlastnilo osobné motorové vozidlo. V obci bolo postavených 170 domov (z toho 156 rodinných).

*Učitelia miestnej základnej školy V. Cuker a neskôr K. Sereday spolu so svojimi žiakmi sa počas svojho pôsobenia v Merníku venovali ochotníckemu divadlu.

*Predsedom Potravinového družstva v Merníku v priebehu 30. a 40. rokov 20. st. bol J. Balberčak.

*Pri súpise obyvateľov Merníka v roku 1869 boli zaevidované viaceré mená židovskej národnosti. Patrili k nim – Salamon Friedman (krčmár, mal 3 deti), Emanuel Schlesinger (krčmár, 6 deti), Adolf Engler (úradník, 2 det), Herman Neuma (krčmár), Mojžiš Rozenwasser (mäsiar, 4 deti), Ignác Englender (želiar, 2 deti), Jozef Neuman (želiar, 2 deti), N Judko (podomový obchodník, 1 dieťa), Lazár Leibovics (pomocný krčmár u Hermana Neumana).

*Pri súpise obyvateľov obce v roku 1869 bol najstarším obyvateľom Ján Rešetár (narodený v roku 1787, teda 82-ročný) a v roku sčítania bolo narodených 12 detí.