Home | Cestovný ruch

Pamiatky

  • kostol evanjelický tolerančný z roku 1784, veža z roku 1863
  • náhrobník obetí roľníckeho povstania z roku 1831

Pamiatky

 

Z Merníka pochádzajú dva významné archeologické objavy. Prvým z nich sú základy dvoch kostolov a druhým náhodný nález pokladu mincí.

Približne v strede obce sa nachádza sedemuholníková nepravidelná parcela, ktorá pútala svojim názvom – Starý cintir, pričom ničím nepripomínala cintorín a nejestvujú ani žiadne doklady o využívaní tohto miesta na podobné účely. V komplikovanej terénnej situácií sa v hĺbke 30 – 75 cm podarilo identifikovať zvyšky dvoch kostolov: staršieho s kvadratickou apsidou, datovateľného do doby doznievajúcej gotiky a nad ním, vo výškovom rozdiele 8 – 15 cm, zvyšok mladšieho kostola s polygonálnou apsidou. V staršom kostole bola nájdená minca Ferdinanda I., v mladšom kostole sa našla minca Leonarda I.

Starší kostol bol pôvodne rímskokatolícky a nie je vylúčené, že bol zasvätený Sv. Andrejovi – apoštolovi. Zatiaľ však nie je historicky registrovaný. Pravdepodobne bol zdevastovaný a spustol natoľko, že stavba neskoršieho zrubového objektu bola ekonomicky výhodnejšia ako adaptácia tejto pôvodnej stavby.

Mladší objekt bol pravdepodobne drevený s kamennou podmurovkou. Predpokladá sa, že vznikol okolo roku 1600 ako luteránska architektúra.

Druhým významným archeologickým nálezom je náhodný nález pokladu strieborných mincí. Poklad tvoria uhorské razby Leonarda I. až Jozefa II. Väčšia časť pokladu je uložená vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, menšia časť je v Zemplínskom múzeu v Michalovciach.

V obci sa nachádzajú alebo tu v minulosti boli viaceré objekty, či predmety, ktoré možno zaradiť ku kultúrnym pamiatkam. Medzi tunajšie pamätihodnosti patrí evanjelický a. v. kostol, postavený koncom 18. storočia za výrazného prispenia miestnych zemepánov – rodiny Suľovských. Kostol bol murovaný, pôvodne bez veže, pristavenej až v roku 1863. Počas vyše dvoch storočí existencie kostola sa viackrát opravoval a menil jeho interiér a exteriér. Posledné rozsiahle opravy sa na ňom uskutočnili na sklonku 20. st. Súčasť vnútornej výzdoby kostola tvorili v minulosti štyri plastiky evanjelistov – sv. Lukáša, sv. Jána, sv. Marka a sv. Matúša. Tieto polychromované drevorezby svätcov pochádzajú z konca 18. st. a boli umiestnené na kazateľnici a zaradené do štátneho zoznamu pamiatok Slovenska. Pravdepodobne v priebehu 60. rokov 20. st. boli premiestnené a deportované do Zemplínskeho múzea v Michalovciach. V zozname bohoslužobných predmetov tunajšieho evanjelického chrámu sa nachádzal renesančný kalich z roku 1669, zhotovený z pozláteného striebra s tepaným dekorom „beschlagu“ a erbom.

Medzi pamiatky bol v posledných rokoch zaradený aj náhrobný kameň rodiny Suľovských, umiestnený na tunajšom cintoríne. Pod náhrobníkom z roku 1831, zhotovenom z pieskovca, sú pochované obete roľníckeho povstania a členovia rodiny miestnych zemepánov. Náhrobník bol čiastočne rekonštruovaný.

 

Drobná sakrálna architektúra

Hneď pred vstupom do Merníka v smere od Čičavy sa po ľavej strane cesty nachádza na kamennom podstavci umiestnený prícestný kamenný kríž, s umučením. Na podstavci je vyrytý nápis v latinčine, žiaľ vplyvom času sa nápis stal nečitateľným.

Medzi obcami Merník a Michalok sa po ľavej strane cesty nachádza prícestný kamenný kríž s umučením. Je umiestnený v blízkosti budovy s popisným číslom 107. Táto budova bola pôvodne nemeckou školou, potom tu bola umiestnená horáreň. Objekt je zaujímaný aj tým, že je vlastne jedným z mála objektov – pamiatok, ktoré sa zachovali zo života a pôsobenia pôvodných nemeckých obyvateľov osady, postavenej neďaleko spomínaného kríža a opustenej v roku 1945. Kríž dala postaviť rodina Hrycajových, ktorí boli obyvateľmi osady. Kamenný kríž stojí na kamennom podstavci, na ktorom je vyrytý nemecký nápis.

 

Folklór

Život človeka a celej dedinskej komunity ohraničujú a predeľujú dôležité okamihy – narodenie, detstvo, vstup do manželstva a napokon odchod z tohto sveta. Predovšetkým s narodením, so svadbou a s pohrebom sa v minulosti spájal celý rad zvykov, s ktorými sa stretávame dodnes. Popri predelových udalostiach životného cyklu človeka ovplyvňovali dedinskú komunitu i každého jej člena udalosti ročného cyklu, sviatkov a hospodárskych období. Zrejme najviac spomienok si každý uchováva na vianočné a veľkonočné obdobie.

Kultúra v obci je samozrejmou a nevyhnutou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského vyžitia sa vlastných obyvateľov, ale aj prejavom cielenej kultúrne ponuky širšej návštevníckej verejnosti danej obce. Je prejavom a symptómom spoločenskej úrovne a kultúrnej vyspelosti daného sídla a regiónu. Súčasná spoločnosť sa mení neporovnateľne rýchlejšie ako to bolo v minulosti. S ustavičnými zmenami, so stálym prísunom nových informácií a s prebiehajúcou globalizáciou sa postupne vytrácajú stáročia udržiavané normy, zvyky, tradície, ktoré prežívali z generácie na generáciu v nezmenenej, alebo len veľmi málo menenej podobe. To, čo tvorilo každodennú samozrejmosť dedinskej komunity ešte pred polstoročím je dnes zabúdané a strácané v nenávratne. Tradičný spôsob života dediny si pritom zaslúži, aby sa aspoň ako spomienka zachovala aj pre ďalšie generácie, pre ktoré už síce bude mať nádych exotiky, ale z ktorého naša kultúra chtiac-nechtiac podvedome stále čerpá, pretože z neho vyrastá.

Ľudová kultúra v Merníku niesla všetky podstatné znaky života ako sa niesli aj v blízkych zemplínskych obciach. Život ľudskej komunity v Merníku poznamenávala chudoba, vyplývajúca z ťažko dostupného a málo výnosného chotára, na ktorom sa gazdovalo. Poľnohospodárstvo ako základ obživy neprinášalo výrazný nadprodukt, bolo však jediným možným spôsobom hospodárenia. V spomienkach informátorov sa však popri častej zmienke o materiálnej chudobe objavuje neustále aj pocit veselosti a životnej radosti, ktorú tu ľudia prežívali napriek ťažkostiam života. Nezabudnuteľnou je spomienka na priateľskú atmosféru v dedine, na úprimnosť a dobrotu vo vzájomných vzťahoch, ktoré nedokázali rozbiť ani sociálne rozdiely. V súčasnosti na uskutočňovanie kultúrnych aktivít je k dispozícií obyvateľom v obci kultúrny dom. Celková kapacita kultúrneho domu je 350 miest. Uskutočňujú sa v ňom pravidelné kultúrne akcie ako úcta k starším, Mikuláš, Merníkovská veselica, ľudová zábava, Poľovnícky ples, svadby, krstiny, rodinné oslavy. Do budúcnosti obec plánuje zaviesť viacero pravidelných kultúrnych akcií pre obyvateľov a návštevníkov obce.

 

 

Zvyky, tradície, povery

*Z povier spomenieme napríklad ponúkanie návštevy, aby si v navštívenej domácnosti sadla. Odmietnutie malo znamenať, že sa gazdinej prestanú znášať sliepky, že domáci budú trpieť nespavosťou.

*Verilo sa tiež na magickú moc mačky, ktorá keď prešla popred človeka cez cestu, ten mal zobrať kamienok a najprv ho hodiť tým smerom ako prešla mačka, až tak mohol prejsť sám. Inak by sa mu vodilo zle. Netýkalo sa to však čiernej mačky, tá nešťastie nenosila.

*Minimálne smola mala postretnúť človeka, ktorému skrížil cestu niekto s prázdnym vedrom, prípadne s prázdnou taškou.

*Ten kto rozbil zrkadlo, malo ho postretnúť sedem rokov nešťastia. Znamením nešťastia bolo tiež, keď zajac skrížil cestu.

*Ak človeku zahučalo v ľavom uchu, malo to znamenať, že niekto zomrie. Keď v pravom uchu, dostane nejakú správu.

*Na Luciu mladé dievčatá hádzali do „prikľeta“ staré, puknuté mliečne hrnce, naplnené vodou. Páchateľky potom ušli, pričom domáci ich napoly vážne, napoly žartom naháňali. Podobné pestvá robili tiež mládenci.

*Na Ondreja hádzali dievky do okien kukuricu a hovorili: „Andreju, Andreju, konope ci šeju.“

*Vinšovník bol vždy zo zásady muž a mal prísť zdola, aby do domu priniesol šťastie. Dievčatá a ženy na vinšovanie nesmeli.

*Pred Jurajom sa nesmeli von vynášať periny „bo chorota vonka.“

*Dodnes možno pozorovať v obci zvyk stavania májov – briezok ozdobených stužkami, ktoré mládenci stavali v noci na 1. mája pred domy svojich frajeriek.

*Na krivú stredu nesmela gazdiná podsádzať vajíčka pod sliepku či inú hydinu, lebo by mali krivé nohy.

*Na Turice sa zvykli ozdobovať príbytky lipovými halúzkami. Dávali sa za sväté obrazy, alebo aj vonku na dom i do kostolov.

*V Merníku boli známe tiež jánske ohne, ktoré si zakladali mládenci na hure. Podobne ako na Gregorja, bola to iba parobská záležitosť. Dievčatá k jánskym ohňom nechodili, matky ich nepúšťali,, zrejme v obave o dobré mravy.

 

 

 

Príroda

Merník leží v doline potoka Čičavka ústiaceho do Tople. Zvlnený povrch odlesneného chotára s miernymi svahmi spadá do orografického celku Beskydské predhorie. Ploché chrbty vytvárajú súvrstvia centrálnokarpatského flyšu, v južnej časti sa nachádzajú mladotreťohorné uloženiny – zlepence, ryolitné tufy a tufity s ložiskami ortuti, ktorá sa tu v minulosti ťažila. Na svahoch je súvislý pokry svahových a sprašových hlín.

Pre pôdne pomery širšieho okolia je charakteristický prevládajúci výskyt kambizemí (hnedých pôd) prirodzene sa viažucich na flyšové horniny, ktoré tu prevažujú. Najväčšie zastúpenie na pôdnom fonde majú kambizeme pseudoglejné. K menej zastúpeným pôdam patria černice, ktorých výskyt tvorí len 2 %.

 

 

Rastlinstvo

Mierne svahy a nízke nadmorské výšky väčšiny územia dovolili už v minulosti premeniť dostupné časti poľnohospodárskej kultúry. V okolí sú vo väčšej miere zastúpené sekundárne borovicovo-brezové lesy, ružovo-trnkové kríky, na suchých skeletovitých podkladoch lieskové porasty a na menších lokalitách sa roztrúsene nachádza borievka. Časté sú slatinné porasty, kde obyčajne prevládajú rôzne druhy ostríc, páperník širokolistý, viaceré druhy sitín, metlica trsnatá a iné. Zrašelinené plochy sú veľmi vzácne. Podstatná časť celej oblasti bola už v minulosti premenená na poľnohospodársku pôdu a stále je intenzívne využívaná. Obec ako ľudské sídlo má svoju charakteristickú vegetáciu. Je to zeleň a v podobe úžitkových a okrasných rastlín. Prirodzené izotopy sa v intraviláne prakticky nevyskytujú, všetko je ovplyvnené ľudskou činnosťou. Tento nevyhnutný proces zmien v prírode prebieha súčasne s procesom civilizačným. Vznikli tak rastlinné spoločenstvá, ktoré sa v pôvodnej prírode nevyskytovali – synantropné. V obci sa nachádza pestrá vegetácia tohto typu. Pozorovať sa dá zlatobyľ obrovská, ktorej domovom je Severná Amerika, netýkavka žľaznatá a netýkavka malokvetá ázijského pôvodu.

Z hľadiska potenciálne prirodzenej vegetácie patrí toto územie do oblasti dubovo-hrabových lesov, do oblasti kvetnatých bučín, malé plochy do oblasti dubových lesov. Údolie riečky patrí k jelšovým a vŕbovo-topoľovým lesom. V krovinatej etáži sú zastúpené plamienok plotný, baza čierna, krušina jelšová, chmeľ obyčajný a iné. V bylinnom poraste sú zastúpené hlavne nitrofilné druhy.

Veľmi zaujímavú a svojráznu flóru má hlavne oblasť bradlového pásma. V obci je kvetnaté spoločenstvo tráv ako mrvica pérovitá, ostrica nízka, kostrava žliabkovitá, fúzatka prsnatá, ostrica sedmohradská a iné. Charakteristické sú mnohé druhy vstavačovitých, ktoré na týchto stanovištiach dnes nachádzajú posledné príležitosti na ďalšie pretváranie. Skutočnou botanickou ozdobou je črievičník papučkový, naša najväčšia a najkrajšia orchidea, ktorého je tu pomerne hojná populácia.

 

Živočíšstvo

Chotár obce je prevažne odlesnený, premenený na poľnohospodársku krajinu, pasienky s krovinami a len v severovýchodnej časti sú menšie lesné porasty. Z toho vyplýva aj druhové zloženie živočíchov, charakteristické pre kultúrnu step.

Zo zákonom chránených bezstavovocov tu žije mravec lesný, bystruška kožovitá, bystruška fialová, bystruška hladká a vidlochvost ovocný. Z obojživelníkov je najbežnejšia kuňka obyčajná žijúca v rôznych mlákach, zriedkavejšia je ropucha obyčajná, ropucha zelená, rosnička zelená a skokan hnedý. V trávnatých porastoch sa bežne vyskytuje jašterica obyčajná, zriedkavejšie slepúch lámavý, v blízkosti vody môžeme stretnúť užovku obyčajnú.

Vtáky tvoria najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov. Príbytky ľudí využíva na hniezdenie lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, trasochvost biely, vrabec poľný, vrabec domový a žltochvost domový. V záhradách sa k nim pridáva hrdlička záhradná, krutohlav obyčajný, ďateľ veľký, straka obyčajná, sýkorka veľká, drozd plavý, červienka obyčajná, penica popolavá, muchár sivý, škorec obyčajný, kanárik poľný, pinka obyčajná...

 

 

Nerastné suroviny

Obec Merník bola významným ložiskom ortuti, ťaženým až do roku 1939. Objektom ťažby bola rumelka. Ložiska sa nachádzajú asi 6 km severne od Vranova nad Topľou. Má žilníkový až impegnačný charakter. Vyskytuje sa v konglomarátoch v susedstve obsidiánovej žily. Okrem prevládajúcej rumelky sa tu vyskytoval aj čierny metacinnabarit, pyrit aj markazit.

Nerudná zložka bola zložená z chalcedónu, kremeňa, kalcitu a organických látok (asfalt). Dnes je už ložisko vyťažené. Podobné zrudnenia avšak v menšom rozsahu sa zistili a v minulosti ťažili v Červenici pri Prešove, v oblasti Majerovského potoka východne od Merníka, na sever od Vihorlatu, kde sa rumelka koncentruje v pieskovcoch bystrickej série magurského flyša pri obciach Ladomirov a Michajlov. Zrudnenie rumelky, pyritu, markazitu, realgáru a auripigmentu bolo objavené aj neďaleko Dubníka v Ošvárskej.

Z iných nerastných surovín boli a sú v obci zastúpené: asfalt – v menšej miere zastúpený na ložisku, dolomit, chalcedón, kalcit, kremeň, - nerudné zložky žiloviny, metacinnabarit – čierny, práškovitý, pyrit – v menšej miere, impregnácie v hornine, rumelka – hlavná rudná zložka, impregnácie v hornine, dnes prakticky vyťažená.

 

Životné prostredie

Priemysel, energetika, doprava a ťažba nerastných surovín, majú okrem hospodárskeho významu značne negatívny vplyv na krajinno-prírodné prostredie v katastrálnom území obce a jej blízkom okolí. Obec leží v území, ktoré sa vyznačuje väčšou alebo menšou variabilitou prírodných a antropogénnych javov, čo závisí od jeho geologických a iných pomerov. Charakterizuje ho značná pestrosť prírodných hodnôt, ale aj rôznorodé spôsoby jeho hospodárskeho využitia.

 

 

 

Klimatické pomery

Celá oblasť leží v miernom pásme. Podnebie oblasti je vnútrozemské, ovplyvňované nadmorskou výškou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 7-9°C. Najteplejšie mesiace sú júl a august (23-25°C).

Množstvo zrážok charakterizuje oblasť ako mierne vlhkú a teplejšiu (priemerne 700-800 mm). Najviac zrážok spadne v lete v mesiacoch jún, júl a na jeseň v októbri a v novembri.

V zimnom období v horských kotlinách sú časté tepelné inverzie – na dne kotliny tuhé mrazy, na svahoch pohorí teplo. Maximálna snehová pokrývka v severnej časti je 80 cm, na ostatnom území 20-40 cm.

Veterný systém sa len málo odlišuje od ostatného územia Slovenska. Prevládajú tu vetry severných a južných smerov.

 

 

Hydrologické pomery

Územie patrí dvom povodiam: Tople na západe a Ondavy na východe. Priamo obcou preteká rieka Čičavka, ktorá spolu s cestou III. triedy tvoria hlavnú urbanizačnú os obce. Rieka predstavuje riziko z hľadiska možných záplav, hlavne v čase prívalových dažďov v letnom období a v čase topenia snehovej prikrývky v jarných mesiacoch. Už aj v minulosti vodný tok spôsobil významné škody na majetku.

 

Ubytovanie a služby

V súčasnosti sa v obci nenachádza špecializované ubytovacie zariadenie. Návštevníci obce majú možnosť ubytovať sa aj na súkromí, resp. v chatách nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce.

Stravovacie a reštauračné služby sú poskytované v miestnych pohostinstvách. V obci chýba reštauračné zariadenie, ktoré by v tradičnom prostredí poskytovalo príležitostným ale aj ostatným návštevníkom obce tradičné jedlá typické pre túto oblasť. K stravovacím zariadeniam bežného typu patrí stravovanie v školskej jedálni ako aj na obecnom úrade.

 

 
Vyhľadávanie
Info tabuľa

Obecný úrad Merník
Merník 164
094 23 Merník

email: ocu.mernik@watel.skTáto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
telefón: 057/442 10 66
telefón: 057/488 58 81

Informácie o obci

Súčasnosť

V súčasnosti je v obci vybudovaný miestny vodovod, pričom možnosť napojiť sa na vodovod má každá domácnosť. V mesiaci jún 2012 sa začali práce na rekonštrukcii centra obce. Práce sú v súčasnosti už ukončené a zrekonštruované centrum láka čoraz viac... [More...]

Kultúra

Kultúra v obci je samozrejmou a nevyhnutou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského vyžitia sa vlastných obyvateľov, ale aj prejavom cielenej kultúrne ponuky širšej návštevníckej verejnosti danej obce. Je prejavom a symptómom spoločenskej úrovne a kultúrnej... [More...]

Pamiatky

kostol evanjelický tolerančný z roku 1784, veža z roku 1863 náhrobník obetí roľníckeho povstania z roku 1831 Pamiatky   Z Merníka pochádzajú dva významné archeologické objavy. Prvým z nich sú základy dvoch kostolov a druhým náhodný nález pokladu... [More...]

História obce

Prvá písomná správa o Merníku z roku 1363 sa viaže k rozdeľovacej listine majetkov panstva Čičava, ktoré vlastnila rodina Rozgoniovcov. Na základe zemepisnej polohy, názvu dediny a obsahu správy z roku 1363 však možno predpokladať, že osadu založili slovenskí... [More...]

Internet v obci

WaTel